Jazdenie vo Francúzsku
- AndyGTP
- Vševed
- Príspevky: 4415
- Dátum registrácie: Pondelok, 18. Apríla 2005, 07:53
- Bydlisko: Bratislava
Jazdenie vo Francúzsku
No tak zas som cosi dlhe napisal, lebo nedalo mi to, akurat vcera sme tu sedeli a lamentovali nad tym ze co nam tu vadi vsetko a rozhodol som sa napisat mensie pamati, kym to pozabudam. A zide sa to mozno aj vam, Ak idete na dovolenku, malý „návod na použitie“ Francúzskej ľudovodemokratickej republiky...
Rýchlosti a mýta. Dopravné značenie. Smrť kruhovým objazdom-centrifúgam. Prehnaná emancipácia dôchodcov. Polícia. Zápchy. Zákerné senzorové semafory. Ukrochkaný vozový park a iné...
Diaľnice vs. Routes Nationales
Na úvod asi treba začať základnými faktami: maximálna rýchlosť v obci 50 km/h, mimo obce 90 km/h, diaľnica zväčša 130 km/h, ale informácie sú skôr orientačné, lebo takmer všade sú rôzne obmedzenia. Dôležité je vo Francúzsku poznať hierarchiu cestných komunikácii a vedieť rozlíšiť najmä tzv. „Routes Nationales“ (t.j. „národné cesty“) a spoplatnené diaľnice (tzv. „Péages“, čiže mýta). RN sú označené zvyčajne zelenými tabuľami a diaľnice modrými s príslušným dodatkom kurzívou: „Péages“. Francúzsko je krajinou ohyzdne prebujnenej byrokracie a administratívneho hyenizmu, ktorá požiera enormné množstvo financií a prispievajú na ňu mýtom aj turisti a prechádzajúci nič netušiaci cudzinci. Domáci okrem mýta platia aj pomerne vysokú cestnú daň pri kúpe každého nového/ojazdeného auta (až do výšky niekoľko sto EUR). Mýtne je veľmi vysoké a prejazd niektorých niekoľkokilometrových úsekov vás vyjde aj na 7-10 EUR, na trase Strasbourg – Brest alebo Strasbourg – Marseille miniete poľahky aj 50 EUR. Užitočný je najmä link http://www.autoroutes.fr/index.php so všetkými potrebnými informáciami pre plánovanie cesty. K rozdielom medzi RN a diaľnicami ešte môžem pridať fakt, že na dvojprúdových RN je rýchlosť obmedzená na 110 km/h a majú označenie „N+číslo“; diaľnice majú často tabule s obmedzením rýchlosti na 110km/h v prípade dažďa alebo snehu.
Mýtny systém a cestovanie
Diaľnice sú zväčša veľmi dobre označené a kvalitné, niektoré úseky pred mestami (napr. Paris, Lyon, Marseille, Grenoble, iné menšie mestá) sú oslobodené od poplatkov, aby sa neobmedzilo dochádzanie miestneho obyvateľstva. Naopak, za niektoré tunely (občas aj zákerne neoznačené) a úseky (mestský tunel v Lyone, diaľnica pri Nice, Monaco atď.) zaplatíte aj keď nechcete, lebo inej možnosti obchádzky niet. K systému poplatkov je nutné dodať, že existujú dva druhy: automatické mincožrúty bez obsluhy alebo klasické mýtne stanice s možnosťou výberu spôsobu platby. Ten prvý prípad je pri husto využívaných a zákerných úsekoch, cez ktoré musíte prejsť. Druhý prípad je častejší a takmer vždy aj s (darmožráčskou, hoci milou) obsluhou. V každom prípade ale odporúčam zásobiť sa hotovosťou a kvalitnou kreditnou kartou a informáciami (http://www.autoroutes.fr/index.php). Objektívne treba dodať, že takmer všade je označenie posledného nespoplatneného Exitu a je možnosť z diaľnice zísť a napojiť sa na RN. Všeobecne neodporúčam ísť na dlhú cestu (nad 300km) po RN, pretože množstvo dedín vás spomalí na 50 km/h a z Brestu (najzápadnejší cíp) do Strasbourg (hranica so SRN) vám bude 1000 km trasa trvať nechutných 14-15h. Na druhej strane, niektoré diaľničné úseky sú luxusom, pretože hneď povedľa vedie RN, takže treba si dobre pozrieť mapu a nespoliehať sa len na vyhľadávače, prípadne vyznať sa v regióne. V Bretónsku (západný polostrov) je sieť diaľnic zdarma (od Rennes na západ), keďže sa oficiálne značia ako RN a ich štatút pramení z niekdajšieho nezávislého postavenia Bretónska; je to akési privilégium, ale aj sociálny zámer.
Dopravné značenie a orientácia
Dopravné označenie je robené najmä so zreteľom na miestnych, ale aj šikovnejší turista sa po chvíli začne dobre orientovať. Treba si zapamätať najmä pravidlo, že pred Exitom, križovatkou ale najmä kruhovým objazdom sú najprv tabule smerové, regionálneho charakteru (napr. smery na mestá a regióny, čísla veľkých ciest a diaľnic, v modro-zelenej farbe), a niekoľko metrov za tým tabule miestne (označujúce mestské časti, štvrte, priemyselné zóny a podobne, čierne písmo na bielom pozadí). Tento poznatok je veľmi užitočný a vo väčšine miest sa dá spoľahlivo orientovať aj podľa malých tabuliek na stĺpoch a podobne a mali by ste trafiť tam kam potrebujete.
Ostatné značky sú zväčša robené „ako pre debilov“, dobre viditeľné a husto osadené. Typickým príkladom vyhodených peňazí a paródia na laickosť označenia je nasledovná reálna situácia: ste v dedine. V diaľke vidíte kruhový objazd. Míňate značku „o 50m bude kruhový objazd“, pred kruhovým objazdom je značka „daj prednosť v jazde, vitajte na kruhovom objazde“. Vojdete do úplne nezmyselného kruhového objazdu, vyjdete na príslušnom Exite križovatky reálne v tvare „T“ – čiže idete rovno, a rozlúči sa s vami značka s názvom objazdu a investormi. Smiešne? Bohužiaľ občas realita...
Ohľadne rýchlostných limitov sa nespoliehajte na naše pravidlo, že za križovatkou už obmedzenie neplatí, pretože najmä v obciach a hustejších úsekoch sa ukončí obmedzenie až príslušnou značkou (pri pripájacích pruhoch býva zväčša, ale nie vždy, obmedzenie znovu označené). To, čo v bašte socializmu bude našinec veľmi postrádať, je najmä značenie križovatiek mimo obce (tu označujú len veľké križovatky, ale málokedy menšie bočné cesty). K vrcholom demencie možno zaradiť jednofarebnosť väčšiny míľnikov pri cestách, ktoré na vás v noci svietia buď nelogickými farbami (vpravo biele svetlá, vľavo červené odrazky, pritom v strednej Európe je dobrým zvykom opak) alebo len jednofarebne. Zaručene prehlasujem, že orientácia za búrky (ale aj inokedy) je v neprehľadných serpentínových RN takmer nemožná a našepkáva vám, aby ste to vrazili do najbližšej priekopy či auta pred vami, lebo vodorovné čiary nevidno. Keď už sme pri svetlách, pozor na neprítomnosť oranžovej farby na semaforoch. Tento ťažko pochopiteľný zločin nevyužívania prostredného svetla sa mi snažil jeden úbožiak odôvodniť šetrením energiou. Neuspel. Rovnako by neuspeli u nás ani predpotopné semafory (často najmä tie pre chodcov), ktoré akoby ani neboli svetelné, ale skôr mechanické, a rozlúsknuť hádanku, či je červená alebo zelená, je často takmer nemožné. Je ich tu pomerne dosť a to, že my sme „zaostalá krajina s tranzitnou ekonomikou“, ale jednoznačne lepšími semaformi, ma často láka k ich násilnej demontáži a recyklácii v zberných surovinách.
Senzorové semafory
Spomínané semafory si zaslúžia osobitnú kapitolu, pretože v tejto technickej veľmoci existujú v podobe zákernejších zbraní než ruské jadrové reaktory – ako nástroj psychického týrania vodičov. Hovorím konkrétne o semaforoch so zabudovanými senzormi rýchlosti, s ktorými sa len ťažko dá vyjebabrať a prinútia vás a vašu posádku k slzám cez smiech. Rozmiestnené sú strategicky v niektorých pokrokových dedinách (naozaj nie všade, musíte mať smolu ako ja: 5 dedín po sebe). Strategicky znamená: na každých 50 metroch a fungujú naozaj náhodným výberom. Popis reálnej situácie: prichádzate s rešpektom na zamínované územie, držíte si 50 km/h, príslušná značka vás upozorní na míny v dedine. Mínometný semafor sa vám už z diaľky chechce do ksichtu, láka vás zelenou farbou a tesne pred príchodom sa prepne na červenú. Len čo zastavíte, po 5-10 sekundovej červenej naskočí (bez oranžovej, pripomínam) zelená. Pohnete sa, míňate značku s obmedzením na 30 km/h, spomalíte, ale nenásytnému mínometu to nestačí, musíte ísť asi 20 km/h, aby vás senzor-tyran pustil. Doprava v dedine je nulová a nenávistným pohľadom študujem záclony, či sa tam neskrývajú dôchodkyne s fialovým prelivom vo vlasoch a či sa nedusia bagetou od smiechu pri pohľade na utrápené naložené cudzozemské vozidlo. Odvšadiaľ vyhliadam policajné vozidlo a hľadám zámienku pre zamínovanie územia. Nikde nič, iba sa vám ničí spojka, brzdy v plameňoch a spolucestujúcim je po druhej dedine už zle. Ako jediné riešenie sa javí jazda podľa vzorca v(P)=v(M)/2 kde rýchlosť prejazdu dosiahnete vydelením maximálnej povolenej rýchlosti dvomi. To pri 30 km/h zamietam a za kŕčového smiecho-plaču celej posádky idem 40 km/h (opatrne, samozrejme) na červenú/zelenú cez celé mínové pole a spoľahlivo osieram zákerný mučenícky systém. O tom, že v tejto krajine nepoznajú „zelené vlny“ a dopravné tepny v mnohých mestách sú potom len ťažko priepustné a robia sa zbytočné zápchy, radšej pomlčím... Za súčasť rozvinutých francúzskych mučiarní možno považovať aj kruhové objazdy, alias centrifúgy.
Cestný lunapark
Centrifúgy sa vo Francúzsku budujú už niekoľko desaťročí a pekná centrifúga je pýchou každej obce, najmä ak má v strede 3-5m kopec s výsadbou, cez ktorú nevidíte do smeru naproti. Jedným z vrcholov centrifúg je (podľa mňa) cca 8 pruhový objazd okolo krásneho Napoleonovho falického Arc de Triomph v Paríži, ktorý vás vcucne ako uragán, ale už nepustí, a ak, tak jedine so škrkátkom (v nohaviciach alebo na karosérii). Ku koncepcii kruhového objazdu výhrady nemám, považujem ho za užitočný v mnohých prípadoch, ale vo Francúzsku je ich počet asi vyšší než v celej Európe dohromady a ak musíte cez RN, posilníte si stehná alebo použijete „pytlík z letadla“. Neustále spomaľovanie, zaraďovanie sa vo frekvencii každých 200m na niektorých úsekoch považujem za náročný duševný tréning typu „Navy Seals“, ktorý vás určite zocelí a pomôže pri hľadaní odpovede na otázku „byť, či nebyť“ (alebo zbiť, či nezbiť niekoho).
Polícia a rýchlosť
Čo sa týka polície, treba vedieť, že špičková administratívna štruktúra celej ľudovodemokratickej republiky sa prejavila aj v rozmanitosti polície. Môžete sa stretnúť najmä s tromi: mestskou (Police Municipale), štátnou (Police) alebo tzv. žandármi (Gendarmerie). Právomoci majú relatívne vysoké všetky tri, podľa skúseností známych (v aute ma ešte nezastavili) odporúčam byť vždy prívetivý a slušný, dodržiavať rýchlosť. Kamery a statické radary sú pomerne častým javom, ale ak ste pozorní, všimnete si aj príslušnú značku s upozornením, aj žltý box s bleskom. „Pošta“ tu funguje veľmi dobre, vodičáky sa odoberajú často, ale o „Liebesbriefoch“ do zahraničia sa mi informácie zatiaľ získať nepodarilo. Diaľničná polícia disponuje flotilou Subaru Impreza WRX STI a vyskytuje sa najmä na hlavných ťahoch (t.j. okolie Marseille alebo Paríža: Ile-de-France), takže naháňačky sa pravdepodobne nevyplatia. Okrem rýchlosti môže byť kontrola zameraná na platnosť technickej kontroly a poistenia (Francúzi majú nálepky na skle, je to teda jednoduchšie), s prípadnými úpravami, certifikátmi a veľkosťami ráfikov by som si hlavu vôbec nelámal. Pri limitoch alkoholu sa riaďte radšej overenými množstvami (cca 2dcl vína alebo 2 tretinkové pivá), na promile sa nespoliehajte. Ale vedzte, že ste v krajine vína a jeden pohár za dobrým obedom by mal na 100 percent spadať do zákonom povoleného limitu.
Seniori
K ďalším nebezpečiam ako sú semafory, mýto a kruhové objazdy patria nepochybne aj miestni gerontíci. Pri všetkej úcte k starším spoluobčanom, mnohí z nich po dosiahnutí určitého veku a fyzickej kondície sebakriticky neodložia vodičský preukaz do skrine (alebo radšej do smetného koša). Po viacerých diskusiách s Francúzmi sme dospeli k faktu, že mnohí na vidieku naozaj nemajú v tejto veľkej krajine inej možnosti presúvania sa ako je auto. Väčšina však tú možnosť má, napriek tomu sadajú po 70ke za volant a s popolníkmi na očiach sa dávajú na nebezpečné hry so životom (najmä životom ostatných účastníkov cestnej premávky). Často jazdia bezdôvodne pomaly, nepoužívajú znamenia o zmene smeru jazdy, zle držia volant a zle sedia (nosom na čelnom skle): predstavujú tak reálne nebezpečie, na ktoré musíte myslieť, pretože emancipácia dôchodcov je vo Francúzsku na vysokej úrovni a čo by Francúz robil, ak by nemal svoju každodennú tvrdú bagetu, s ktorou si už 70 rokov driape ďasná a zubnú protézu.
Štýl jazdy a fenomén traktorov
K Francúzom patria neodmysliteľne okrem bagety, vína a plesnivých syrov aj miestne automobily, ale najmä štatisticky prevažne dieselový vozový park. Celkovú históriu demagogického oblbovania miestnych automobilistov o prospešnosti vznetových motorov pre životné prostredie nepoznám, ale viem, že takáto celonárodná stratégia kedysi naozaj v určitých kruhoch existovala. Výsledkom je obrovské množstvo starých neekologických atmosférických dieselov a spotrebiteľský návyk kupovať iba diesel a predávať ojazdený francúzsky šrot za neuveriteľné peniaze (autá z 80ych rokov niekedy za pár tisíc EUR). Čo čert nechcel, odborné časopisy konštatujú v posledných rokoch nutnosť obnovy vozového parku, pretože nejakí „zákerní“ vedci objavili, že pevné častice sú holt nie mňam mňam... Spotrebiteľské správanie však nezmeníte len tak.
Ďalším faktorom je syndróm nesvietenia, tak nezabudnite „poďakovať“ každému veľkodušníkovi, ktorý vás vybliká počas dňa, aby ste zhasli tie oslňujúce svetlomety. Večer pozor na každý kút cesty, v niektorých regiónoch sa naozaj nesvieti ani za večernej búrky, keď skoro nič nie je vidieť. Napriek tomu, sú aj vodičsky vyspelejšie oblasti (niektoré veľké mestá, občas sa tam svieti už večer).
S dieselovou kultúrou je spojený aj zvýšený výskyt „vznetových frajerov“ a pseudošportovcov, ktorí vám svoju naftovú nadradenosť dajú pocítiť najmä ak osedlávajú nejaké to HDI, t.j. common-rail, ktorý si naši pokryteckí Francúzi privlastňujú. K tejto nevyspytateľnej skupine sa pridávajú aj „francúzski tuzeri“ (viď samostatný článok: Návod ako sa stať francúzskym tunerom) alebo potom bezdôvodne a nepredvídateľne sa správajúce mladé ženy (naozaj veľký počet!), či iná zmrdovsky naladená časť populácie. Už som tu videl naozaj nebezpečné situácie, a čo je horšie, par krát ma už aj nejaká tá mládež viezla a vždy som mal kŕče v žalúdku. Preto si dávajte nesmierny pozor na zvýšený pohyb áut v úbohom technickom stave a dymiacich dieslov predbiehajúcich v nebezpečných zákrutách cez plnú čiaru, ďalej na bezdôvodne brzdiace a havárie-chtivé dievčatá jazdiace s 30cm odstupom od vášho vozidla, na autá, ktoré vás obehnú, potom vás zdržujú, spomalia, vyrobia kiks a potom vás už nedobehnú. Všeobecne je tu populárne jazdiť v mladom veku (bez ohľadu na pohlavie), bez skúseností a doslova číhať na smrť, najmä po večeroch. Mimoriadne nebezpeční sú robotníci a nevzdelaná časť zamestnanej populácie jazdiaca pracovne na dodávkach, fourgónoch a minivanoch, pretože HDI + celonárodne rozšírená minimálna mzda (celonárodný SMIC vo výške cca 1300 EUR) + hlas pre J.M. Le Pena (najväčšieho pseudopravicového úbožiaka na svete) z nich robí nesmrteľné tvory. Tak pozor, aby vás niekto z nich nezobral na „výlet do raja“ bez spiatočnej letenky. Inak... je tu občas aj pekne...
Rýchlosti a mýta. Dopravné značenie. Smrť kruhovým objazdom-centrifúgam. Prehnaná emancipácia dôchodcov. Polícia. Zápchy. Zákerné senzorové semafory. Ukrochkaný vozový park a iné...
Diaľnice vs. Routes Nationales
Na úvod asi treba začať základnými faktami: maximálna rýchlosť v obci 50 km/h, mimo obce 90 km/h, diaľnica zväčša 130 km/h, ale informácie sú skôr orientačné, lebo takmer všade sú rôzne obmedzenia. Dôležité je vo Francúzsku poznať hierarchiu cestných komunikácii a vedieť rozlíšiť najmä tzv. „Routes Nationales“ (t.j. „národné cesty“) a spoplatnené diaľnice (tzv. „Péages“, čiže mýta). RN sú označené zvyčajne zelenými tabuľami a diaľnice modrými s príslušným dodatkom kurzívou: „Péages“. Francúzsko je krajinou ohyzdne prebujnenej byrokracie a administratívneho hyenizmu, ktorá požiera enormné množstvo financií a prispievajú na ňu mýtom aj turisti a prechádzajúci nič netušiaci cudzinci. Domáci okrem mýta platia aj pomerne vysokú cestnú daň pri kúpe každého nového/ojazdeného auta (až do výšky niekoľko sto EUR). Mýtne je veľmi vysoké a prejazd niektorých niekoľkokilometrových úsekov vás vyjde aj na 7-10 EUR, na trase Strasbourg – Brest alebo Strasbourg – Marseille miniete poľahky aj 50 EUR. Užitočný je najmä link http://www.autoroutes.fr/index.php so všetkými potrebnými informáciami pre plánovanie cesty. K rozdielom medzi RN a diaľnicami ešte môžem pridať fakt, že na dvojprúdových RN je rýchlosť obmedzená na 110 km/h a majú označenie „N+číslo“; diaľnice majú často tabule s obmedzením rýchlosti na 110km/h v prípade dažďa alebo snehu.
Mýtny systém a cestovanie
Diaľnice sú zväčša veľmi dobre označené a kvalitné, niektoré úseky pred mestami (napr. Paris, Lyon, Marseille, Grenoble, iné menšie mestá) sú oslobodené od poplatkov, aby sa neobmedzilo dochádzanie miestneho obyvateľstva. Naopak, za niektoré tunely (občas aj zákerne neoznačené) a úseky (mestský tunel v Lyone, diaľnica pri Nice, Monaco atď.) zaplatíte aj keď nechcete, lebo inej možnosti obchádzky niet. K systému poplatkov je nutné dodať, že existujú dva druhy: automatické mincožrúty bez obsluhy alebo klasické mýtne stanice s možnosťou výberu spôsobu platby. Ten prvý prípad je pri husto využívaných a zákerných úsekoch, cez ktoré musíte prejsť. Druhý prípad je častejší a takmer vždy aj s (darmožráčskou, hoci milou) obsluhou. V každom prípade ale odporúčam zásobiť sa hotovosťou a kvalitnou kreditnou kartou a informáciami (http://www.autoroutes.fr/index.php). Objektívne treba dodať, že takmer všade je označenie posledného nespoplatneného Exitu a je možnosť z diaľnice zísť a napojiť sa na RN. Všeobecne neodporúčam ísť na dlhú cestu (nad 300km) po RN, pretože množstvo dedín vás spomalí na 50 km/h a z Brestu (najzápadnejší cíp) do Strasbourg (hranica so SRN) vám bude 1000 km trasa trvať nechutných 14-15h. Na druhej strane, niektoré diaľničné úseky sú luxusom, pretože hneď povedľa vedie RN, takže treba si dobre pozrieť mapu a nespoliehať sa len na vyhľadávače, prípadne vyznať sa v regióne. V Bretónsku (západný polostrov) je sieť diaľnic zdarma (od Rennes na západ), keďže sa oficiálne značia ako RN a ich štatút pramení z niekdajšieho nezávislého postavenia Bretónska; je to akési privilégium, ale aj sociálny zámer.
Dopravné značenie a orientácia
Dopravné označenie je robené najmä so zreteľom na miestnych, ale aj šikovnejší turista sa po chvíli začne dobre orientovať. Treba si zapamätať najmä pravidlo, že pred Exitom, križovatkou ale najmä kruhovým objazdom sú najprv tabule smerové, regionálneho charakteru (napr. smery na mestá a regióny, čísla veľkých ciest a diaľnic, v modro-zelenej farbe), a niekoľko metrov za tým tabule miestne (označujúce mestské časti, štvrte, priemyselné zóny a podobne, čierne písmo na bielom pozadí). Tento poznatok je veľmi užitočný a vo väčšine miest sa dá spoľahlivo orientovať aj podľa malých tabuliek na stĺpoch a podobne a mali by ste trafiť tam kam potrebujete.
Ostatné značky sú zväčša robené „ako pre debilov“, dobre viditeľné a husto osadené. Typickým príkladom vyhodených peňazí a paródia na laickosť označenia je nasledovná reálna situácia: ste v dedine. V diaľke vidíte kruhový objazd. Míňate značku „o 50m bude kruhový objazd“, pred kruhovým objazdom je značka „daj prednosť v jazde, vitajte na kruhovom objazde“. Vojdete do úplne nezmyselného kruhového objazdu, vyjdete na príslušnom Exite križovatky reálne v tvare „T“ – čiže idete rovno, a rozlúči sa s vami značka s názvom objazdu a investormi. Smiešne? Bohužiaľ občas realita...
Ohľadne rýchlostných limitov sa nespoliehajte na naše pravidlo, že za križovatkou už obmedzenie neplatí, pretože najmä v obciach a hustejších úsekoch sa ukončí obmedzenie až príslušnou značkou (pri pripájacích pruhoch býva zväčša, ale nie vždy, obmedzenie znovu označené). To, čo v bašte socializmu bude našinec veľmi postrádať, je najmä značenie križovatiek mimo obce (tu označujú len veľké križovatky, ale málokedy menšie bočné cesty). K vrcholom demencie možno zaradiť jednofarebnosť väčšiny míľnikov pri cestách, ktoré na vás v noci svietia buď nelogickými farbami (vpravo biele svetlá, vľavo červené odrazky, pritom v strednej Európe je dobrým zvykom opak) alebo len jednofarebne. Zaručene prehlasujem, že orientácia za búrky (ale aj inokedy) je v neprehľadných serpentínových RN takmer nemožná a našepkáva vám, aby ste to vrazili do najbližšej priekopy či auta pred vami, lebo vodorovné čiary nevidno. Keď už sme pri svetlách, pozor na neprítomnosť oranžovej farby na semaforoch. Tento ťažko pochopiteľný zločin nevyužívania prostredného svetla sa mi snažil jeden úbožiak odôvodniť šetrením energiou. Neuspel. Rovnako by neuspeli u nás ani predpotopné semafory (často najmä tie pre chodcov), ktoré akoby ani neboli svetelné, ale skôr mechanické, a rozlúsknuť hádanku, či je červená alebo zelená, je často takmer nemožné. Je ich tu pomerne dosť a to, že my sme „zaostalá krajina s tranzitnou ekonomikou“, ale jednoznačne lepšími semaformi, ma často láka k ich násilnej demontáži a recyklácii v zberných surovinách.
Senzorové semafory
Spomínané semafory si zaslúžia osobitnú kapitolu, pretože v tejto technickej veľmoci existujú v podobe zákernejších zbraní než ruské jadrové reaktory – ako nástroj psychického týrania vodičov. Hovorím konkrétne o semaforoch so zabudovanými senzormi rýchlosti, s ktorými sa len ťažko dá vyjebabrať a prinútia vás a vašu posádku k slzám cez smiech. Rozmiestnené sú strategicky v niektorých pokrokových dedinách (naozaj nie všade, musíte mať smolu ako ja: 5 dedín po sebe). Strategicky znamená: na každých 50 metroch a fungujú naozaj náhodným výberom. Popis reálnej situácie: prichádzate s rešpektom na zamínované územie, držíte si 50 km/h, príslušná značka vás upozorní na míny v dedine. Mínometný semafor sa vám už z diaľky chechce do ksichtu, láka vás zelenou farbou a tesne pred príchodom sa prepne na červenú. Len čo zastavíte, po 5-10 sekundovej červenej naskočí (bez oranžovej, pripomínam) zelená. Pohnete sa, míňate značku s obmedzením na 30 km/h, spomalíte, ale nenásytnému mínometu to nestačí, musíte ísť asi 20 km/h, aby vás senzor-tyran pustil. Doprava v dedine je nulová a nenávistným pohľadom študujem záclony, či sa tam neskrývajú dôchodkyne s fialovým prelivom vo vlasoch a či sa nedusia bagetou od smiechu pri pohľade na utrápené naložené cudzozemské vozidlo. Odvšadiaľ vyhliadam policajné vozidlo a hľadám zámienku pre zamínovanie územia. Nikde nič, iba sa vám ničí spojka, brzdy v plameňoch a spolucestujúcim je po druhej dedine už zle. Ako jediné riešenie sa javí jazda podľa vzorca v(P)=v(M)/2 kde rýchlosť prejazdu dosiahnete vydelením maximálnej povolenej rýchlosti dvomi. To pri 30 km/h zamietam a za kŕčového smiecho-plaču celej posádky idem 40 km/h (opatrne, samozrejme) na červenú/zelenú cez celé mínové pole a spoľahlivo osieram zákerný mučenícky systém. O tom, že v tejto krajine nepoznajú „zelené vlny“ a dopravné tepny v mnohých mestách sú potom len ťažko priepustné a robia sa zbytočné zápchy, radšej pomlčím... Za súčasť rozvinutých francúzskych mučiarní možno považovať aj kruhové objazdy, alias centrifúgy.
Cestný lunapark
Centrifúgy sa vo Francúzsku budujú už niekoľko desaťročí a pekná centrifúga je pýchou každej obce, najmä ak má v strede 3-5m kopec s výsadbou, cez ktorú nevidíte do smeru naproti. Jedným z vrcholov centrifúg je (podľa mňa) cca 8 pruhový objazd okolo krásneho Napoleonovho falického Arc de Triomph v Paríži, ktorý vás vcucne ako uragán, ale už nepustí, a ak, tak jedine so škrkátkom (v nohaviciach alebo na karosérii). Ku koncepcii kruhového objazdu výhrady nemám, považujem ho za užitočný v mnohých prípadoch, ale vo Francúzsku je ich počet asi vyšší než v celej Európe dohromady a ak musíte cez RN, posilníte si stehná alebo použijete „pytlík z letadla“. Neustále spomaľovanie, zaraďovanie sa vo frekvencii každých 200m na niektorých úsekoch považujem za náročný duševný tréning typu „Navy Seals“, ktorý vás určite zocelí a pomôže pri hľadaní odpovede na otázku „byť, či nebyť“ (alebo zbiť, či nezbiť niekoho).
Polícia a rýchlosť
Čo sa týka polície, treba vedieť, že špičková administratívna štruktúra celej ľudovodemokratickej republiky sa prejavila aj v rozmanitosti polície. Môžete sa stretnúť najmä s tromi: mestskou (Police Municipale), štátnou (Police) alebo tzv. žandármi (Gendarmerie). Právomoci majú relatívne vysoké všetky tri, podľa skúseností známych (v aute ma ešte nezastavili) odporúčam byť vždy prívetivý a slušný, dodržiavať rýchlosť. Kamery a statické radary sú pomerne častým javom, ale ak ste pozorní, všimnete si aj príslušnú značku s upozornením, aj žltý box s bleskom. „Pošta“ tu funguje veľmi dobre, vodičáky sa odoberajú často, ale o „Liebesbriefoch“ do zahraničia sa mi informácie zatiaľ získať nepodarilo. Diaľničná polícia disponuje flotilou Subaru Impreza WRX STI a vyskytuje sa najmä na hlavných ťahoch (t.j. okolie Marseille alebo Paríža: Ile-de-France), takže naháňačky sa pravdepodobne nevyplatia. Okrem rýchlosti môže byť kontrola zameraná na platnosť technickej kontroly a poistenia (Francúzi majú nálepky na skle, je to teda jednoduchšie), s prípadnými úpravami, certifikátmi a veľkosťami ráfikov by som si hlavu vôbec nelámal. Pri limitoch alkoholu sa riaďte radšej overenými množstvami (cca 2dcl vína alebo 2 tretinkové pivá), na promile sa nespoliehajte. Ale vedzte, že ste v krajine vína a jeden pohár za dobrým obedom by mal na 100 percent spadať do zákonom povoleného limitu.
Seniori
K ďalším nebezpečiam ako sú semafory, mýto a kruhové objazdy patria nepochybne aj miestni gerontíci. Pri všetkej úcte k starším spoluobčanom, mnohí z nich po dosiahnutí určitého veku a fyzickej kondície sebakriticky neodložia vodičský preukaz do skrine (alebo radšej do smetného koša). Po viacerých diskusiách s Francúzmi sme dospeli k faktu, že mnohí na vidieku naozaj nemajú v tejto veľkej krajine inej možnosti presúvania sa ako je auto. Väčšina však tú možnosť má, napriek tomu sadajú po 70ke za volant a s popolníkmi na očiach sa dávajú na nebezpečné hry so životom (najmä životom ostatných účastníkov cestnej premávky). Často jazdia bezdôvodne pomaly, nepoužívajú znamenia o zmene smeru jazdy, zle držia volant a zle sedia (nosom na čelnom skle): predstavujú tak reálne nebezpečie, na ktoré musíte myslieť, pretože emancipácia dôchodcov je vo Francúzsku na vysokej úrovni a čo by Francúz robil, ak by nemal svoju každodennú tvrdú bagetu, s ktorou si už 70 rokov driape ďasná a zubnú protézu.
Štýl jazdy a fenomén traktorov
K Francúzom patria neodmysliteľne okrem bagety, vína a plesnivých syrov aj miestne automobily, ale najmä štatisticky prevažne dieselový vozový park. Celkovú históriu demagogického oblbovania miestnych automobilistov o prospešnosti vznetových motorov pre životné prostredie nepoznám, ale viem, že takáto celonárodná stratégia kedysi naozaj v určitých kruhoch existovala. Výsledkom je obrovské množstvo starých neekologických atmosférických dieselov a spotrebiteľský návyk kupovať iba diesel a predávať ojazdený francúzsky šrot za neuveriteľné peniaze (autá z 80ych rokov niekedy za pár tisíc EUR). Čo čert nechcel, odborné časopisy konštatujú v posledných rokoch nutnosť obnovy vozového parku, pretože nejakí „zákerní“ vedci objavili, že pevné častice sú holt nie mňam mňam... Spotrebiteľské správanie však nezmeníte len tak.
Ďalším faktorom je syndróm nesvietenia, tak nezabudnite „poďakovať“ každému veľkodušníkovi, ktorý vás vybliká počas dňa, aby ste zhasli tie oslňujúce svetlomety. Večer pozor na každý kút cesty, v niektorých regiónoch sa naozaj nesvieti ani za večernej búrky, keď skoro nič nie je vidieť. Napriek tomu, sú aj vodičsky vyspelejšie oblasti (niektoré veľké mestá, občas sa tam svieti už večer).
S dieselovou kultúrou je spojený aj zvýšený výskyt „vznetových frajerov“ a pseudošportovcov, ktorí vám svoju naftovú nadradenosť dajú pocítiť najmä ak osedlávajú nejaké to HDI, t.j. common-rail, ktorý si naši pokryteckí Francúzi privlastňujú. K tejto nevyspytateľnej skupine sa pridávajú aj „francúzski tuzeri“ (viď samostatný článok: Návod ako sa stať francúzskym tunerom) alebo potom bezdôvodne a nepredvídateľne sa správajúce mladé ženy (naozaj veľký počet!), či iná zmrdovsky naladená časť populácie. Už som tu videl naozaj nebezpečné situácie, a čo je horšie, par krát ma už aj nejaká tá mládež viezla a vždy som mal kŕče v žalúdku. Preto si dávajte nesmierny pozor na zvýšený pohyb áut v úbohom technickom stave a dymiacich dieslov predbiehajúcich v nebezpečných zákrutách cez plnú čiaru, ďalej na bezdôvodne brzdiace a havárie-chtivé dievčatá jazdiace s 30cm odstupom od vášho vozidla, na autá, ktoré vás obehnú, potom vás zdržujú, spomalia, vyrobia kiks a potom vás už nedobehnú. Všeobecne je tu populárne jazdiť v mladom veku (bez ohľadu na pohlavie), bez skúseností a doslova číhať na smrť, najmä po večeroch. Mimoriadne nebezpeční sú robotníci a nevzdelaná časť zamestnanej populácie jazdiaca pracovne na dodávkach, fourgónoch a minivanoch, pretože HDI + celonárodne rozšírená minimálna mzda (celonárodný SMIC vo výške cca 1300 EUR) + hlas pre J.M. Le Pena (najväčšieho pseudopravicového úbožiaka na svete) z nich robí nesmrteľné tvory. Tak pozor, aby vás niekto z nich nezobral na „výlet do raja“ bez spiatočnej letenky. Inak... je tu občas aj pekne...
JCE10L (2JZGE) // GSU35L (2GRFE) // EE111 (4EFE) // AE86L (4AGELK) // AE82L (4AGE) // AE92L (4AGE) // SXA11L (3SFE)
- CelicaNR
- Toyota guru
- Príspevky: 1599
- Dátum registrácie: Utorok, 3. Augusta 2004, 16:44
- Bydlisko: Bratislava, Slovakia
- Kontaktovať používateľa:
Andy: a ja som myslel ze ides do FR studovat a nebudes mat cas sem vobec zabludit.. a ty pritom pises essay-e a siahodlhe prispevky ! 
Super, hned by som s tebou menil
Len tak dalej Andy ! 
Super, hned by som s tebou menil
Sweet and sexy..
tobe CH-R 1.8 Hybrid ... 11.1sec@0-60mph
Octavia RS 2.0 ... 6.9sec@0-60mph
exDucati 0.8 Monster ... 4.2sec@0-60mph
exCelica 2.0 GT with 3SGE ... 7.6sec@0-60mph
tobe CH-R 1.8 Hybrid ... 11.1sec@0-60mph
Octavia RS 2.0 ... 6.9sec@0-60mph
exDucati 0.8 Monster ... 4.2sec@0-60mph
exCelica 2.0 GT with 3SGE ... 7.6sec@0-60mph
- AndyGTP
- Vševed
- Príspevky: 4415
- Dátum registrácie: Pondelok, 18. Apríla 2005, 07:53
- Bydlisko: Bratislava
Hehe, no peto, dik. Inak ja tu musim hodne pisat v podstate, takze mam dost training, ale fakt toto mi neda tieto veci, lebo uz sme tu dlho (ja+kamosi) a casto sem chodime a bola by skoda si nechat tie skvosty pre seba, takze sa riadim tymto pravidlom
btw pozdrav doma pls 
JCE10L (2JZGE) // GSU35L (2GRFE) // EE111 (4EFE) // AE86L (4AGELK) // AE82L (4AGE) // AE92L (4AGE) // SXA11L (3SFE)
- fajry
- administrátor
- Príspevky: 3427
- Dátum registrácie: Pondelok, 26. Júla 2004, 13:45
- Bydlisko: Bratislava/Nove Zamky
- Kontaktovať používateľa:
Andy kua, dlhsie to uz nemohlo byt?
Som to ledva docital, ale bolo to velmo zaujimave a poucne!
Len pripomeniem, ze moj tata jazdi v tejto krajine s kamionom, takze o tych semaforoch, kruhacoch, dochodcoch a diesloch som uz nieco pocul
Len pripomeniem, ze moj tata jazdi v tejto krajine s kamionom, takze o tych semaforoch, kruhacoch, dochodcoch a diesloch som uz nieco pocul
Subaru Forester (IV/SJ) 2.0 CVT
Toyota RAV4 II 2.0 D-4D
ex: Subaru Forester (III/SH) 2.0D
ex: Avensis T22 sedan 2.0 D4D
ex: Toyota Corolla 1.6 E11
ex: Toyota Celica st165 turbo 4x4
ex: Toyota Celica st162 2.0
ex: Toyota Corolla 1.6GTi E9 liftback
Toyota RAV4 II 2.0 D-4D
ex: Subaru Forester (III/SH) 2.0D
ex: Avensis T22 sedan 2.0 D4D
ex: Toyota Corolla 1.6 E11
ex: Toyota Celica st165 turbo 4x4
ex: Toyota Celica st162 2.0
ex: Toyota Corolla 1.6GTi E9 liftback
- Rasťo
- Vševed
- Príspevky: 3806
- Dátum registrácie: Streda, 7. Marca 2007, 17:45
- Bydlisko: Ružomberok
- Kontaktovať používateľa:
Inak tie kruháče ma začínajú štvať. Mi ako vysvetlite prečo pribudol ten madzi Martinom a Sučanmi a nevravte, že kvôli tomu "technologickému parku", čo tam majú... Dokiaľ sa do jeho vzniku tade chodilo celkom svižne a autá v pohode vychádzali z bočných ciest, tak teraz sa v piatky od začiatku MT tiahne jedna dlhá kolóna po kruháč pred Sučanmi... Nehovoriac o tom, že koberec kruháča je o cca 5 cm nižšie ako pôvodná cesta...
Na čase nezáleží...záleží pouze na životě
Lexus RX400h, ´08, 1MZ-FE
Toyota MR-2 W3, ´00, 1ZZ-FE
Toyota Corolla AE92, ´88, 4A-GE 16V
Ex : Toyota Yaris XP10, ´01-´05, 1SZ-FE
Ex : Toyota Celica RA61. ´85, 21R-C
Ex : Toyota Corolla E11, ´98, 4E-FE
Lexus RX400h, ´08, 1MZ-FE
Toyota MR-2 W3, ´00, 1ZZ-FE
Toyota Corolla AE92, ´88, 4A-GE 16V
Ex : Toyota Yaris XP10, ´01-´05, 1SZ-FE
Ex : Toyota Celica RA61. ´85, 21R-C
Ex : Toyota Corolla E11, ´98, 4E-FE
- wilson
- Toyota guru
- Príspevky: 1013
- Dátum registrácie: Streda, 13. Apríla 2005, 10:52
- Bydlisko: Žilina
- Kontaktovať používateľa:
krásne čítanie a veru andy, prvé tvoje kroky na slovensku by mali viesť za martin. ja som čumel jak hrča z dreva, že čo uprostred ničoho robí kruhový objazd. nie sme my tu horší od frantíkov.... 
Rommster 1.2 TSI 2012
MB Vito 111 CDI 2004
Previa D-4D 2002
Ex: Mondeo MK3 2004, sedan, 2.2TDCI, Titanium X
Ex: E10 1997, sedan, 1.3 EFI
MB Vito 111 CDI 2004
Previa D-4D 2002
Ex: Mondeo MK3 2004, sedan, 2.2TDCI, Titanium X
Ex: E10 1997, sedan, 1.3 EFI
- Gabriel Nagy
- Vševed
- Príspevky: 7554
- Dátum registrácie: Streda, 8. Novembra 2006, 17:05
- Bydlisko: Želovce
- drgi
- Vševed
- Príspevky: 2734
- Dátum registrácie: Štvrtok, 10. Februára 2005, 21:50
- Bydlisko: doma.
- Kontaktovať používateľa:
nuz, preco si neskomplikovat rovnu cestu za statne peniaze... dnes bola kolona dlha iba 15km. ale bohuzial, nemame tolko kandelabrov, aby sme kazdeho blbeho cestara, statneho uradnika, policajta.... zavesili za gulewilson napísal:krásne čítanie a veru andy, prvé tvoje kroky na slovensku by mali viesť za martin. ja som čumel jak hrča z dreva, že čo uprostred ničoho robí kruhový objazd. nie sme my tu horší od frantíkov....
'miatka' : Mazda MX-5 Sportive, 2001 (NBFL), 1.8, 128 000 km
Kto je prítomný
Užívatelia prezerajúci toto fórum: Žiadny pripojení užívatelia a 12 neregistrovaných



