Už asi rok a možno aj viac som plánoval na našej Karolíne vymeniť ťuknuté sklo na ľavom prednom svetle. Donor svetlo, ktoré už spomínaný rok ležalo v garáži na polici mi zabezpečil Pedro, ktorého týmto srdečne pozdravujem a pravdepodobne ho v duchu pozdravuje aj moja manželka...veď zistíte prečo
Sklo je k plastovému balastu nalepené tmelom, ktorý som podrobne analyzoval...zapaľovačom a tak podobne a na základe tejto analýzy som prišiel k záveru, že je termoplastický, teda, že teplom zmäkne.
Minulý týždeň v piatok asi o pol dvanástej v noci, v rámci mojich Garage Night Sessions mi napadlo, že sa do toho pustím. Vymontoval som svetlo, vymontoval žiarovku, plochým skrutkovačom som vycvakol štyri plechové svorky, ktoré "držia" sklo k plastu. Optimisticky som zapol starý fén a hybaj nahrievať. Trvalo to dlho a dlho a dlho a sklo nie a nie a nie pustiť...hmmm, tak som si na guráž cvakol pifka, ubalil bágo a hybaj po špičkách do kuchyne. Svetlá (origo plus donor) som šupol do elektrickej trúby, nastavil teplotu na nejakých 80 stupňov celzia a čakal...a čakal...a čakal, ale zrazu trúba začala hučať (vetranie či čo) a keďže manželka a deti spali (čo je asi nejaký všeobecný zlozvyk okolo dvanástej hodiny v noci) a manželka kedysi chodila na džudo, tak som to rýchlo vypol a svetlá odniesol späť do garáže. Svetlá sa trochu zohriali, ale nestačilo to. Hmmm, tak som dopil pifko, ubalil druhé bágo a hybaj do duchien.
Na druhý deň ráno som počkal, kým sa všetci vybimbajú, strategicky som počkal až kým bude po raňajkách (zhodou okolností sa v trúbe robili zapekané chleby....možno aj posledný krát) a spýtal som sa mangelíny, či si na chvíľu môžem odložiť nejaké veci na zohriatie do trúby. Na otázku, či to nebude smrdieť som samozrejme povedal že NIEEEEE
Tentoraz som ale zvolil inú taktiku...svetlá som do ešte nezapnutej trúby šupol na kus papiera na pečenie, prvých 10 minút som ich "piekol" pri 100 stupňoch, po 10 minútach som zvýšil na 125 a posledných 30 minút som to zakúril na 150 stupňov celzia. Skoro by som bol býval zabudol...rúru som používal v teplovzdušnom "režime" s ohrevom zhora aj zdola
Rúru som vypol a koženými rukavicami (z garáže, takže mierne čierne od oleja) som otvoril biele dvierka rúry (aby bolo možné podľa otlačkov jednoznačne určiť osobu, ktorá bude rúru čistiť). Svetlá som položil na staré rifle...aby som nezaprdel kuchynskú dosku a tak podobne a v rukaviciach som sklo od plastu pekne oddelil. Treba to robiť, keď je svetlo položené na stole, lebo v rukaviciach to šmýka a hlavne treba sklo ťahať pomaly, aby sa tmel pekne rozdelil a zostal aj na plaste aj na skle. Je lepšie, keď sa rukou do skla zapriete mierne zhora a oddelíte ho od vrchu a postupne po celom obvode.
Takisto treba otvoriť aj druhé zohriate svetlo. Pokiaľ sa v svetle netreba hrabať a prehadzovať paraboly tak treba konať rýchlo a pritlačiť správne sklo na správne svetlo, kým je to všetko pekne teplé...skôr by som povedal horúce. Poriadne to zatlačiť a potom nacvaknúť tie plechové svorky. Tie si treba zobrať so sebou k rúre
Potom už len stačí nechať to vychladnúť a svetlo sa môže montovaťV mojom prípade som prehadzoval aj parabolu, takže som celé pečenie musel zopakovať ešte raz po výmene. To už mi ale mangelína moc neverila, že to smrdieť nebude....nejaký ten smrádeček z toho samozrejme ide, ale to treba nejak prežiť, prípadne potom vyvetrať, ale keďže je to viacmenej manželkine auto, tak by bola vlastne sama proti sebe, keby som to nezlepil naspäť, že? Ako si to zdôvodníte vy už nechám na vás
Toť fotodokumentácia:
